Lukáš 5,12-16
12 Keď bol v ktoromsi meste, ajhľa, bol tam muž, úplne malomocný, a keď uvidel Ježiša, padol na tvár a prosil Ho: Pane, keby si chcel, mohol by si ma očistiť.13 Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, buď čistý! A malomocenstvo hneď odišlo od neho.14 I rozkázal mu Ježiš: Nehovor o tom nikomu, ale choď, ukáž sa kňazovi a ľuďom na svedectvo obetuj za svoje očistenie, ako nariadil Mojžiš.15 Ale chýr o Ňom sa tým väčšmi šíril a schádzali sa veľké zástupy, aby Ho počúvali a aby uzdravoval ich choroby.16 On sa však utiahol na púšť a modlil sa.
Správna prosba.Pán Ježiš sa stretol s veľkým množstvom chorých a vypočul si pritom veľké množstvo rôznych prosieb. Tá, s ktorou sa stretol u tohto malomocného, bola však výnimočná a jedinečná. Skúsme sa vžiť do situácie toho nešťastného muža so strašnou a nevyliečiteľnou chorobou v pokročilom štádiu!. Ako by vyzerala naša prosba (na jeho mieste)? Jeho prosba je fascinujúca a svedčí o dvoch úžasných postojoch. 1.Veľká viera. On veril, že Pán Ježiš má moc uzdraviť ho, že je Mesiáš (klaňal sa Mu). 2. Uznanie Božej zvrchovanosti. Keby tento muž naliehavo prosil a dožadoval sa zmilovania a uzdravenia, vôbec by sme sa mu nečudovali. Preto musíme žasnúť nad jeho pokorným očakávaním vôle Božieho Syna v Jeho túžbe pomôcť. Aj v najťažšej životnej situácii s pevnou vierou postaviť Božiu zvrchovanú vôľu nad svoju prirodzenú túžbu po živote, zdraví – to je nádherný, ukážkový a nasledovaniahodný príklad. S akou vierou a s akým postojom srdca prichádzame v ťažkých situáciách k Božiemu Synovi, Pánovi Ježišovi, my? – – Pane Ježišu, posilňuj, prosím, našu vieru v Teba, aby rástla a našu dôveru a úctu k Tvojej zvrchovanosti, aby sme prosbu „buď vôľa Tvoja” mysleli vážne. Amen. (ES 452) Jozef Budaj
Predstúpme vďačne pred jeho tvár, zvučne ho velebme žalmami! Veď Hospodin je veľký Boh, veľký Kráľ. Žalm 95,2-3
Kráľ kraľujúcich a Pán panujúcich, on, ktorý jediný má nesmrteľnosť a prebýva v neprístupnom svetle, ktorého nikto z ľudí nevidel a ani nemôže vidieť. Jemu česť a večná moc. 1.Timoteovi 6,15-16
Požehnaný Boh a Otec Pána nášho Ježiša Krista, ktorý nás v nebeských veciach požehnal v Kristovi Ježišovi všetkým duchovným požehnaním.4 Veď ešte pred stvorením sveta vyvolil si nás v Ňom, aby sme boli svätí a bez úhony pred Ním,5 keď nás z lásky podľa milostivej rady svojej vôle predurčil byť Mu synmi skrze Ježiša Krista6 a zvelebovať slávu Jeho milosti, ktorou nás omilostil v Milovanom.7 V Ňom máme vykúpenie skrze Jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva Jeho milosti,8 v ktorej nás bohato zahrnul všetkou múdrosťou a rozumnosťou,9 zjaviac nám tajomstvo svojej vôle podľa svojej blahovôle, ktorú si predsavzal v Ňom10 na uplatnenie plnosti časov: totiž v Kristovi ako v Hlave zjednotiť všetko, aj čo je na nebi, aj čo je na zemi; Efezanom 1,3-10
Modlíme sa za: Batizovce (TAS) Miroslav Mato a Ružena Durániová
Zdroj: Tesnou bránou 2021
