Bratia, ja si nemyslím, že som už uchvátil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou. F 3,13
Akosi sa nám v týchto dňoch svet zahaľuje do temnoty….nielen hmly, dlhšie noci, ale aj stav sveta, neistota, choroba vnášajú pochmúrnu atmosféru do našej duše. Ťažko nesieme tieto chvíle….sú to dni, v ktorých nemáme záľubu…mohli by sme spolu s Kazateľom povedať.
Niekedy však do nášho vnútra vstupuje tento pocit, keď sa obhliadneme späť. Keď sa v našej mysli vynoria chvíle, na ktoré vo svojom živote neradi spomíname. Zatláčame ich, ale vždy sa akosi dostanú na povrch. Sú to myšlienky, ktoré nám pripomínajú naše zlyhania, hriechy, zlé slovo voči niekomu. Aj apoštol Pavel mal podobné skúsenosti. Vynáralo sa mu neustále pred oči to čo vykonal zlého v minulosti….dokonca aj iní mu to nieraz pripomenuli. Výčitky prenasledovania Pánovej cirkvi, mnohých uvrhol do väzenia, dokonca schvaľoval čin ukameňovania Štefana. Toto boli určite mnohé objektívne výčitky, ktoré vnášali temnotu do jeho mysle. No spoznal Toho, ktorý toto všetko mohol očistiť. Spoznal Krista, ktorý sa k nemu priblížil. Ničím si jeho milosť a lásku nezaslúžil – no ON prišiel sám. K nemu – hriešnemu. Jeho dotyk ho zdravil, Jeho dotyk ho očistil. Aj preto mohol napísať….zabúdam na to, čo je za mnou…
Môže sa stať, že aj teba, tiaha minulosti tlačí ku dnu a nedovolí ti pohnúť sa vpred. No pozri na Ježiša, pozri na Jeho lásku, na Jeho obeť na kríži. On tam, na Golgote preto umrel, aby zložil tiahu bremena z tvojich pliec. Aj k tebe sa takto priblížil, aby ťa očistil, aby ti odpustil, aby ťa uzdravil. Ten, ktorý takto pozdvihol Pavla, dvíha aj teba…preto môžeš do dnešného dňa aj ty dvihnúť hlavu a s Pavlom volať: zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou. Nechaj sa preto prežiariť Kristovou milosťou dnes, aby zahnal temnotu v duši, mysli aj v tvojom srdci….
