31. október – pamiatka Reformácie

Miroslav Maťo
30. októbra 2020

31.10.2020 uplynie 503 rokov od udalosti, ako Dr. Martin Luther, doktor teológie na univerzite vo Wittenbergu, pribil na dvere chrámu svojich 95 téz proti predávaniu odpustkov. Doktorom teológie na univerzite vo Wittenbergu bol od roku 1512. Prednášal filozofiu, teológiu a zároveň bol aj kazateľom vo Wittenbergu. Uverejnenie 95 téz malo za úlohu vyvolať akademickú diskusiu k problematike predávania odpustkov. Keďže Martin Luther sa vo svojom štúdiu venoval knihe Žalmov a tiež listom apoštola Pavla, začal si stále viac uvedomovať rozpor medzi tým čo oficiálne učila a navonok deklarovala cirkev a čo bolo obsahom Božieho slova, ktoré študoval aj prednášal. Pápež Lev X vydal ešte v roku 1515 bulu o predaji odpustkov pre stavbu chrámu Sv. Petra v Ríme. Martin Luther nechcel zverejnením svojich téz vyvolať rebéliu voči cirkvi a pápežovi, no poznanie pravdy Božie slova ho viedlo k túžbe po náprave – po reforme.

Zaviesť reformu však nebolo jednoduché a s odstupom času vnímame, že v otázke odpustkovej praxe sa toho až do dnešnej doby v katolíckej cirkvi veľa nezmenilo. Martin Luther však chcel nápravu učenia cirkvi v zmysle Božieho slova. Reakciou na rýchlo sa šíriace tézy proti odpustkom však nebola akademická diskusia na najvyššej úrovni cirkvi, dokonca ani reforma, ale dokument, bula – Exsurge Domine, ktorý podpísal pápež Lev X dňa 15. júna 1520, v ktorom zhrnul 41 omylov Martina Luthera, ktoré mal do 60 dní odvolať. Keďže Luther svoje tézy neodvolal, ba naopak bol v tomto období omnoho aktívnejší vo vydávaní ďalších spisov, napokon pápež vydáva dňa 3. januára 1521 bulu Decet Romanum Pontificet, ktorou Martina Luthera exkomunikuje. Napokon, keď ani na ríšskom sneme 17-18. apríla 1521 vo Wormsi svoje tézy nedovolal, cisár Karol V vydáva dňa 26. mája 1521 tkz. Wormský edikt, ktorým exkomunikáciu Martina Luthera potvrdzuje a vyhlasuje ho za kacíra a zároveň zakazuje vydávanie jeho spisov.

Čo je odpustok?

Odpustok bol potvrdením o odpustení trestu za viny. Keď obyčajní cirkevníci prišli s takým potvrdením za Lutherom a prosili ho o rozhrešenie bez toho, aby videl ich ľútosť a vyznanie nad hriechmi (odpustok ich mal nahradzovať), pokladal za povinnosť vystúpiť proti zneužitiam odpustkov a ich devastačnému vplyvu na náboženský život jednotlivca a vôbec proti takej teológii. Popri tom bola zaužívaná prax, že odpustky sa predávali. To teda znamenalo, že ak si bol dosť bohatý, mohol si si kúpiť toľko odpustenia, koľko si potreboval.

Čo bolo ďalej?

Martin Luther hoci bol exkomunikovaný, aj napriek hrozbe, že ho mohli upáliť na hranici podobne ako iného reformátora Jána Husa, pracoval na tom, aby cirkev bola hlásateľkou čistého Božieho slova, lebo práve Božie slovo prinášalo zvesť o milosti, ktorá je zdarma: Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. J 3,16 a tiež Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej, ale ospravedlňovaní sú zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišov… R 3,23-24. Luther štúdiom Božieho slova spoznal Boha milujúceho a odpúšťajúceho. Bol to totálny prevrat v myslení stredovekého zbožného človeka. Toto poznanie napokon viedlo ku koncipovaniu 28 článkov viery a následného prečítania na sneme v Augsburgu dňa 25. júna 1530 pred cisárom Karol V. Katolícka cirkev neprešla reformou, ale augsburské vyznania dalo základ k vytvoreniu spoločenstva cirkvi, ktorá je založená na pravdách Božieho slova. VII. článok augsburského vyznania o cirkvi hovorí: 1 Učíme tiež, že po všetky časy musí byť a zostať jedna svätá kresťanská cirkev, ktorá je zhromaždením všetkých veriacich, kde sa evanjelium čistotne kéže a velebné sviatosti sa prisluhujú podľa evanjelia. 2 Lebo toto stačí k pravej jednote kresťanských cirkví, aby sa v nich evanjelium kázalo jednomyseľne podľa správneho zmyslu a sviatosti sa prisluhovali podľa Božieho slova.

Prečítanie 28 článkov na sneme v Ausburgu

Reformačné myšlienky sa rýchlo šírili, a to nielen v Nemecku, ale po celej Európe. Veľmi rýchlo sa dostali aj do Uhorska. Dokonca na Spiši sa v krátkej dobe po zverejnení Lutherove tézy objavujú a myšlienky etablujú do života kresťanov. Na Spiši Tomáš Preissner, farár v Ľubici, už v roku 1520 prečítal z kazateľne Lutherove tézy. Toho roku teda oslavuje 500. výročie prečítania Lutherových 95 výpovedí proti odpustkom na území Spiša. Myšlienky reformy sú na našom území už 500 rokov. No i dnes je táto úloha návratu k čistému Božiemu slovu veľmi aktuálna. Aj dnes je nutná reforma ľudského zmýšľania a návratu k čistému Božiemu slovu.

Tiež by sa Vám mohlo páčiť…

Kto vlastne som?

Kto vlastne som?

Veľkopiatočná modlitba Dnešný deň  je ťažký a smutný. Lebo myslím na Teba, Pane môj a na to, ako veľmi...

0 komentárov

Odosla komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *